Ale hneď vás vyvediem z omylu. Nechcem písať, či mám teraz, resp. v blízkej budúcnosti, splodiť potomka. No dnes som na nete kecal s jednou holkou, čo je prváčka u nás na gympli. Zdôverila sa mi, že na gympel ísť vrcholne nechcela a prikázali jej to rodičia. Moja skúsenosť s výberom strednej je viac-menej identická.
Keď som bol ôsmak na základke, futbal bol pre mňa všetkým. Ak sa ma niekto spýtal po vyučovaní, čo budem robiť poobede, povedal som, že hrať dade futbal. Ak sa ma dajaký dospelák spýtal čím chcem byť, odpovedal som futbalistom. Keď sa ma niekto spýtal na vierovyznanie, odpovedal som futbal. Keďže som ho bral tak smrteľne poctivo a vážne, dostavili sa aj výsledky, čo ma posmelilo k chlapáckemu výkonu. Oznámil som svojim rodičom, že chcem navštevovať dáku strednú futbalovú školu. Odpoveď sa dostavila bleskurýchle obratom. Lepšie povedané, môj tata na mňa zrúkol : „Ideš na gymnázium a nevymýšľaj! Ak dáku futbalovú, tak nie na Slovensku. Tak to by si mal začať hľadať“. Fúúú proste šok.
Ale tatino to myslel smrteľne vážne. Pár týždňov nato prišiel už so skutočnou ponukou, aby som si vybral. Gympel bola axióma, no našiel futbalovú obchodnú akadémiu v Rakúsku. Bolo to moje prvé skutočné sklamanie v živote a prvý stret s reálnym životom, kedy som začal zisťovať, že život býva aj riadna *****. Ale to už je druhý príbeh.
No a čo chcel vlastne básnik povedať? Začiatky na gympli boli pre mňa utrpenie prvého grádu. Nenávidel som celý svet. Dnes som maximálne spokojný, že ma tatovci (rozumej mamina a tatino) týmto spôsobom usmernili – presnejšie dokopali. No a túto skúsenosť, samozrejme hodné veku šestnásťročnej, som porozprával a snažil sa vysvetliť tej mojej kamoške. Nešlo to. Radšej som mal prstami na nohách chytať svoje neonky v akvárku. Jednoducho ona chcela ísť na obchodnú akadémiu, lebo tam nie je chémia ani fyzika. Basta. A na adresu svojich rodičov nešetrila dosť podpásovými vulgarizmami.
Preto som sa začal pýtať sám seba : „Musia byť dobrí rodičia aj so svojimi chybami vždy nenávidení?“
Na gympli som sa prvý polrok zaprisahal, že túto voľbu ešte rodičia v živote oľutujú. Verte, že som to myslel smrteľne vážne. Ja som na gympel nechcel ísť už zo zásady kvôli tatovcom.
A dnes by som im mal povedať : „THENX.“